10. apríla 2020

Pekelné psy závodu Colebrook Furnace

Hutnícky závod Colebrook Furnace bol postavený v roku 1791 v meste Colebrook v Pennsylvánii a predstavoval jednu z najvýznamnejších hál na spracovanie železa. V tej dobe takýmto podnikom velili ich manažéri, slovo ktorých bolo pre pracovníkov rozkazom. K tejto fabrike sa však kvôli neľudsky krutému vedúcemu viaže temná legenda, ktorú si miestni rozprávajú dodnes.

Továrne, a zvlášť hutnícke haly, v tej dobe fungovali na podobnom princípe ako plantáže na juhu USA, na ktorých pracovali otroci v krutých podmienkach. Vedúci výroby mal hlavné slovo a robotníci sa museli bezodkladne držať jeho pokynov, inak ich stihol trest. Títo pracovníci, ktorí nemali inú možnosť, ako uživiť seba a svoje rodiny, boli v podstate len platení otroci. V prípade Colebrook Furnace to prirodzene nebolo inak. Vedúcim tejto haly bol muž menom Jacobs, ktorý okrem iného vlastnil vilu a bol známy tým, že sa k svojim podriadeným správa nanajvýš nemilosrdne. Jedným z jeho charakteristických znakov bolo aj to, že vlastnil celú svorku loveckých psov, ktorú si na rozdiel od ľudí cenil.

Jeho najcennejším psom bola fena menom Flora, ktorá bola akousi vodkyňou svorky. Flora bola taktiež svojmu pánovi oddaná na život a smrť a svojou mohutnosťou bola po boku Jacobsa odstrašujúcim zjavom. Robotníci pod jeho vedením sa o ňom vyjadrovali len potichu, no keď Jacobs začul, ako ho ohovárajú, že je len starý oplzlý ožran, okamžite ich dal zbičovať a často rovno prepustiť. Slúžky v jeho vile boli taktiež terčom jeho nemiestnych návrhov, a tak sa niet čomu diviť, že sa o ňom hovorilo, že ide o arogantného a skazeného človeka. Vyzeralo to teda, že jediným prejavom pozitívnych emócií bol jeho vzťah k Flore, s ktorou ho viazalo špeciálne puto.

Jednej zimnej noci sa Jacobs tak opil, že omdlel a spadol do snehu, kde ostal ležať. Flora ho vraj vtedy našla a odtiahla do domu, kde sa ho ujali sluhovia, čím mu zjavne zachránila život. V októbri iného roku sa zas vybral na lov líšok so svojou svorkou. Ešte večer pred lovom sa však s inými poľovníkmi opil v krčme, pričom sa s nimi stavil, že jeho psy sú skvelé v stopovaní a love. Nasledujúceho rána bol však Jacobs stále opitý a jeho psy ho nepočúvali. Dokonca ani jeho obľúbená Flora nedokázala svorku prinútiť k lovu; psy boli v stave letargie a nemali na svojho pána náladu.

Jeho kolegovia tvrdili, že psy určite nie sú v dobrom stave, a je možné, že ich niekto v noci otrávil, aby Jacobs prehral stávky a oľutoval svoje chvastanie sa. Neľútostný a stále intoxikovaný Jacobs im však len odvrkol, že psy toho dňa budú loviť, alebo budú inak loviť v samotnom pekle. V tom momente vraj tyran zdvihol svoj bič s kovovým koncom a začal biť Floru. Pes zavyl od bolesti, no nemohol robiť nič, aby prinútil ostatné psy k pohybu. V ten deň však nikto z partie nevidel žiadnu líšku, čo Jacobsa dohnalo do zúrivosti. Začal teda biť aj ostatné psy, až ich nakoniec dohnal do svojej fabriky. Tam sa potom odohralo niečo nepredstaviteľné.

Jacobs v záchvate zlosti psy bil dovtedy, kým ich nedohnal k obrovskej peci, kde nakoniec spadli a umreli v hrozných bolestiach a za sprievodu desivého vytia. Na konci ostala už len Flora. Keď ju Jacobs začal znova biť, na scénu prišiel istý pracovník, ktorý mu pripomenul, že mu nedávno zachránila život. Jacobs mu však len nakázal, aby psa hodil do pece. Flora však naňho začala ceriť tesáky, a tak robotník radšej ušiel. Vedúci potom zmenil tón a začal na psa jemne rozprávať. Flora k svojmu majiteľovi oddane prišla a vyšla mu na ruky, na čo ju zlovestný Jacobs v momente hodil do pece.

Táto hrôzostrašná legenda by ostala len v ríši historiek a miestneho folklóru Colebrooku, keby sa nenašli svedkovia podivných javov, ktoré sú vraj následkom tohto strašného incidentu. Po nejakej dobe začali pracovníci fabriky hlásiť, že vnútri počujú strašidelné vytie psov. Niektorí sa domnievali, že šlo možno o náreky samotného vedúceho, ktorý po tomto dni ostal mrzutý a často len s fľašou v ruke pozeral do ohnivej pece. Nerozprával sa pritom už takmer s nikým a jeho sluhovia tvrdili, že Jacobs hovorí k niečomu neviditeľnému a hladká neexistujúce psy.

Jeho psychický stav sa postupne zhoršoval a ľudia v jeho okolí ho počuli, ako sa prihovára k Flore. Jacobs nakoniec skončil pripútaný na lôžku, až kým jedného dňa nevykríkol, že "si preňho idú psy". Sluhovia následne prehľadali okolie, no nenašli nič podozrivé. Keď sa k svojmu pánovi vrátili, bol už mŕtvy. Dodnes existujú historky o tom, že miestni niekedy počujú vytie prízračných psov, a niektorí tvrdia, že videli celú svorku, ako sa ženie krajinou s Florou na čele skupiny.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára