Jedného májového dňa roku 1951 sa 8-ročný Tony, 7-ročná Jill a 10-roční Alan a George vybrali von na prieskum a hry v okolí ulice Carr Lane. Rodičia Georgea chlapca varovali, aby sa nepotĺkal po starých budovách, ktoré sú nestabilné a v ktorých môžu žiť vandráci s rôznymi nekalými úmyslami, zvlášť ak im pod ruku príde dieťa. George však bol malý rebel a tieto varovania odignoroval. Toho dňa totiž chcel spolu s kamarátmi preskúmať hlavne starú strašidelnú stodolu na Carr Lane. Od iných detí počul rôzne podivné historky, pričom jeden chlapec tvrdil, že stodola bola počas vojny využívaná ako kryt proti náletom.
Gang štyroch detí sa teda do ulice vybral na čele s Georgeom. Netrvalo dlho a onedlho už stáli priamo pred opustenou budovou. Ako to však v Anglicku býva zvykom, pekné počasie zrazu vystriedali mraky a dážď, a tak sa všetci išli skryť dnu. Jill bola v stodole v sprievode dažďa vystrašená a George navrhol, aby nazbierali čokoľvek, čo bude horieť, aby si spravili oheň. Prišiel tiež s nápadom, že by to mohla byť ich nová skrýša, kde by sa mohli častejšie stretávať. Alan medzitým našiel pohodenú sviečku, a tak ju George svojimi zápalkami zapálil a partia si spravila menší ohník z útržkov novín, konárikov a listov. Pri slabom svetle si však zrazu na jednej stene všimli zvláštne graffiti.
Na stene boli tmavým materiálom nakreslené skeče ľudí z 30. a 40. rokov a zopár zaujímavých portrétov. Ich autor však nebol známy, no zistilo sa, že ide o podobné nákresy asfaltovou farbou, ktoré sa objavovali aj v iných krytoch v Liverpoole počas vojny. Na tej istej stene sa však vedľa portrétov objavoval aj jednoduchý nákres akejsi chudej bytosti s veľkými očami, špicatými ušami a ústami plnými ostrých zubov. Tvor mal na obrázku tiež dlhý ostrý chvost podobný žihadlu a okrem toho boli hneď vedľa nákresu akési neznáme hieroglyfy spolu s nápisom "KEEP OUT", teda "nevstupovať".
Jill bola tentokrát kvôli nákresu ešte viac vystrašená a chcela odísť. George to však využil a naschvál ju strašil s tým, že je to strašidlo, ktoré žerie dievčatá. Alan sa k jeho žartíku pridal a tvrdil, že na mieste už boli nájdené kostry detí. V tej chvíli však nastal moment skutočného strachu. Odniekiaľ sa totiž ozvalo slabé stonanie, na čo z diery v stene po štyroch vyliezla tmavá vycivená bytosť. Deti si najprv mysleli, že ide o psa, no keď sa tvor dostal bližšie, bolo im hneď jasné, že to žiaden pes nie je. Bytosť mala tmavú lesklú kožu a hmyzu podobnú schránku na chrbte. Jej oči svietili na červeno a George ich opísal ako "pupkom" podobné. Na výšku mal tvor vraj určite 2 metre.
Skupinka sa nestihla z šoku spamätať, keď sa na nich bytosť zrazu vrhla. Všetci sa teda v panike dali na útek a nechýbalo veľa, aby niekoho z nich na ulici nezrazilo auto. Dobehli nakoniec do domu, kde bývala Jill. Dievča včak bolo také hysterické, že rodičom najprv ani nedokázalo povedať, čo sa stalo. George im teda stretnutie s "obludou" opísal, no tí mu samozrejme neverili. Tam sa prípad o stretnutí s neznámou bytosťou bohužiaľ aj končí. Keď sa však po rokoch príbeh objavil na internete, viacerí miestni z Liverpoolu si spomenuli na opustenú stodolu na Carr Lane a na historky, že z nej čosi v noci vyliezalo a zakrádalo sa to okolím. To niečo nazvali jednoducho "vec" a to, čím tvor bol (ak nejaký naozaj existoval a ak sa chceme spoliehať na výpoveď partie detí), sa nikdy nikomu nepodarilo zistiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára