V historickom meste Rye v East Sussex sa nachádza hostinec s názvom The Mermaid Inn, ktorý patrí medzi najznámejšie na juhovýchode Anglicka. Okrem vychýreného servisu a interiérom je však známy aj pre paranormálne javy a historky o duchoch, ktorí v ňom stále prebývajú.
Základy hostinca sa datujú od 12. storočia a samotná budova stojí od 15. storočia a má za sebou bohatú a často aj búrlivú históriu. Hostinec má dokopy 31 izieb, pričom každá je ladená v unikátnom štýle. Interiér však celkovo pripomína stredoveké domy a lokály, čo priťahuje mnoho turistov. Okrem toho je však pre mnohých veľkým lákadlom aj príležitosť stretu s niečím nadprirodzeným. V minulosti hostinec využíval neslávne známy Hawkhurstov gang, členovia ktorého boli pašerákmi a spravili si z neho svoju základňu v prvej polovici 18. storočia. Po 600 rokoch prevádzky sa teda niet čomu diviť, že v budove ostávajú aj jej dávno mŕtvi obyvatelia.
Hovorí sa, že The Mermaid Inn obýva minimálne 5 duchov. Tí sa pritom viažu k jednotlivým izbám.
V izbe č. 1 sa zjavuje Sivá pani, ktorú vidieť pri krbe, ako sedí v kresle. Niektorí návštevníci tvrdili, že keď si na noc v kresle nechali svoje šaty, ráno ich našli celé premočené, aj keď v izbe nebola žiadna vlhkosť. V izbe č. 5 sa pritom objavuj podobný prízrak ženy, ktorý sa zvykne zastaviť pri posteli svedkov, a tak je možné, že ide o toho istého ducha.
Izbu č. 10 zas navštevuje prízrak muža, ktorý svedkov zvykne vydesiť tým, že prejde cez stenu kúpelne do hlavnej izby.
Asi najdramatickejším zjavením je duel v izbe č. 16. Minimálne jedna žena tvrdila, že sa jednu noc prebudila a zbadala dvoch mužov v dobových šatách približne zo 16. storočia, ako bojujú mečmi. Prebudila teda svojho manžela, ktorý priebeh celej scény tiež potvrdil. Po chvíli prízračného boja jeden z nich svojho rivala nakoniec prebodol, na čo postavy zmizli za stenou. Niektoré verzie ešte uvádzajú, že jeden duch druhého po prebodnutí odvliekol do druhej izby, kde ho cez akési padacie dvere zhodil do podzemia.
Izba č. 17 je zas známa pre hojdacie kreslo, ktoré bolo niekedy zjavne využívané, aj keď v ňom nesedel nikto živý. Názov izby – Kingsmill Room – je odvodený od mena jedného z pašerákov. Vraví sa, že kreslom hýbe duch ženy jedného z pašerákov, a svedkovia pri tejto aktivite tiež v izbe cítia ľadový vzduch. Incidentov s vŕzgajúcim kreslom však bolo toľko, že sa ho vedenie hotela po mnohých sťažnostiach hostí rozhodlo zbaviť.
V izbe č. 19 je vidieť muža v elegantných dobových šatách. Jedna žena z USA, ktorá sa v izbe ubytovala, ho zrazu zbadala sedieť priamo na jej posteli. Z tohto stretnutia bola taká vydesená, že noc potom strávila vo vedľajšej izbe s matracom natiahnutým cez hlavu.
Okrem týchto "izbových" prízrakov sa však objavujú aj iné príbehy. Raz sa v hostinci konala seansa. Muž, ktorý ju viedol, si prizval aj personál hotela. Na začiatok ich ešte varoval, že pri komunikácii s duchmi sa jeho tvár môže zmeniť, čo prítomní najprv brali len ako dramatizovanie udalostí. Po pár minútach sa však jeho slová potvrdili, keď sa jedna strana jeho tváre začala neprirodzene zväčšovať. Zamestnanci sa nestačili diviť, keď im muž zrazu povedal, že v kúte izby stojí duch, a vyzval každého z nich, aby k nemu pristúpili. Keď tak spravili, zacítili prudký pokles teploty. Muž ich vyzval, aby sa ducha dotkli. Keď teda do rohu natiahli ruky, ostali v šoku – ich predlaktia im údajne v tom momente zmizli pred očami.
Hostia aj personál dodnes tvrdia, že v hostinci určite straší. Objavujú sa aj tvrdenia o neznámych svetelných anomáliách, ktoré sa v noci zjavujú. Jeden zamestnanec zas raz pratal krb, keď z police z opačného konca izby spadlo viacero fliaš. To ho hneď prinútilo podať výpoveď. Majiteľka hostinca Judith Blincow tvrdí, že nikdy nijakého ducha nevidela a nikdy v budove necítila negatívnu energiu, avšak stretla už mnoho vystrašených hostí, ktorí jej tieto historky potvrdili.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára