3. októbra 2020

Psychokinetický príbeh Angèlique Cottin

V 19. storočí bola viera v rôzne nevysvetliteľné psychické javy v plnom rozkvete. Okrem mnohých údajne nadprirodzene nadaných médií a spirituálnych večierkov v Británii a USA sa však podobné príbehy objavovali aj inde. Jedným z nich bol aj prípad dievčaťa menom Angèlique Cottin z Normandie, ktoré vtedy z ničoho nič vraj nadobudlo udivujúce schopnosti nad rámec bežného porozumenia.

Angèlique bola spočiatku len obyčajnou vidiečankou, ktorá však v roku 1846 podľa pôvodných správ akosi získala schopnosti, ktoré jej neskôr vyslúžili prezývku "elektrické dievča" či (voľne preložené) "dievča poltergeista". Tento prípad si onedlho získal značnú pozornosť nielen okolia, ale aj odborníkov z radov parapsychológov a znalcov okultných vied. Príbeh sa začal v malom mestečku La Perrière vo Francúzsku 15. januára 1846, keď mala Angèlique 14 rokov. Asi o 8 večer sa vtedy spolu s ostatnými dievčatami venovala pleteniu rukavíc, k čomu jej slúžil drevený rám. V jednom momente sa však rám začal odrazu triasť, ako keby ožil vlastným životom.

Dievčatá sa teda rám snažili schytiť a stabilizovať, no to sa im nepodarilo. V strachu sa teda snažili privolať susedov, ktorí im však neverili a poslali ich späť do práce. Rám bol tentokrát na svojom mieste, avšak akonáhle sa k nemu priblížila Angèlique, začal sa znovu svojvoľne pohybovať. Dievčatá boli vydesené, no zároveň Angèlique k rámu cítila akúsi neznámu príťažlivosť. Netrvalo dlho a jej rodičia sa o príhode dozvedeli a došli k záveru, že dievča je zrejme posadnuté zlou bytosťou. Vzali ju teda do kláštora, kde mala podstúpiť exorcizmus. Miestny kaplán však o exorcizme nechcel počuť, a miesto toho žiadal, aby sa na spomínané javy mohol pozrieť osobne. Nakoniec teda rodičom odporúčil vyhľadať lekára.

Medzitým sa však javy a stav samotnej Angèlique zhoršili. Keď sa pokúšala sadnúť si za stôl, stolička sa pod ňou často posunula, a neviditeľnú silu nevedeli premôcť ani dospelí muži, keď stoličku pevne držali. Ťažký drevený stôl sa vzniesol do vzduchu akonáhle sa ho dotkla. Jej posteľ sa v noci samovoľne natriasala a kývala, čo ju prinútilo spať na kamennej podlahe pokrytej korkom. Pri mnohých príležitostiach sa predmety, ku ktorým sa priblížila, od nej okamžite odťahovali ešte predtým, než sa ich dotkla. Pri fyzickom kontakte jej rúk či dokonca len šiat predmety doslova odleteli alebo začali poskakovať po izbe. Bonusom bolo, že ľudia, ktorí pri nej stáli, niekedy dostali elektrický šok.


V jednom prípade sa tiež istý pán Hebert, ktorý sedel na ťažkej truhlici, odrazu vzniesol do vzduchu spolu s ňou. Občas svedkovia v izbe cítili návaly ľadového vzduchu, ktoré sú často opisované počas strašenia a prípadov vyčíňania poltergeista. Samotná Angèlique bola niekedy zranená vlastnými pohybmi a jej tep sa počas týchto prejavov vyšplhal na 120 úderov za minútu. Výnimkou neboli ani kŕče, ktoré nevedela ovládať, a tak bola z týchto javov stále veľmi rozrušená a z danej izby následne utiekla. Bizarným aspektom taktiež bolo, že javy boli najsilnejšie, keď stála na holej podlahe, a miernejšie, keď mala pod sebou koberec alebo inú látku. 

Kovy však v jej prítomnosti akosi neboli javmi ovplyvnené, čo odporuje teórii o elektrine a magnetizme. Jej schopnosti niekedy ustali na 2 či 3 dni, po čom sa znova vrátili v plnej sile. Keď bola Angèlique unavená, javy boli tiež slabšie. Rodičia ju nakoniec po všetkých útrapách vzali do Paríža, kde sa na ňu mali pozrieť doktori a odborníci. Doktor Tanchou sa prípadu hneď ujal a uskutočnil niekoľko experimentov. Počas nich sám pozoroval javy ako studený vzduch, ktorý z dievčaťa vychádzal, jedálenský stôl, ktorý sa pohol len dotykom jej šiat, či mocný posun gauča k stene, na ktorý si Angèlique k nemu sadla.  

Tanchou bol týmito prejavmi udivený, a tak si na pomoc zavolal fyzika a astronóma menom François Arago. Ten javy tiež videl na vlastné oči a bol nimi tak fascinovaný, že zvolal oficiálny vyšetrovací výbor. Viacerí svedkovia z výboru potom dosvedčili, že opisované javy sú skutočné, a ich hlásenie bolo následne zverejnené v novinách "Journal des débats". Rodičia sa tiež z nie veľmi etických pohnútok rozhodli Angèlique a jej schopnosti ukazovať verejnosti za poplatok, k čomu ich doviedol značný záujem o jej prípad. To však netrvalo dlho. V apríli 1846, len pár mesiacov od prvých prejavov, totiž Angèlique zrazu o svoje schopnosti nadobro prišla. Či sa však naozaj jednalo o unikátne psychické sily dievčaťa, alebo skôr o poltergeista, ktorý o ňu javil záujem, sa už nepodarilo dokázať.

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára