19. storočie, Altoona, Pennsylvánia. Elias Baker bol v meste známy ako zámožný majiteľ zlievárne kovov, ktorý žil v luxusnom dome postavenom v gréckom štýle spolu so svojou ženou Hetty, dvomi synmi Davidom a Sylvesterom, a dcérou Annou. Rodina bola v miestnej komunite veľmi uznávaná a ich prestíž im vyslúžila obdiv a rešpekt širokého okolia. Deti dostali všetko, čo si len zmysleli, no v niektorých prípadoch bohužiaľ postrádali práve to najdôležitejšie, ako porozumenie a lásku. Keď bola Anna už mladou ženou, zaľúbila sa do prostého robotníka, ktorého spoznala v meste. Netrvalo dlho a dvojica začala plánovať svadbu, keď do hry vstúpil Elias a Anne odkázal, že mladý muž je pre ňu príliš nízka trieda a že svadbu zakazuje.
Zaľúbená dvojica však jeho príkaz nepočúvla a Anna si dokonca už vopred zadovážila svadobné šaty. Keď sa to Elias dopočul, sabotoval im plány tak, že odkúpil oceliarsku fabriku, kde Annin nápadník pracoval, a prinútil svoju dcéru kapitulovať. Z rozhorčenia a sklamania sa Anna zaprisahala, že sa nikdy nevydá. Elias nakoniec zomrel roku 1849 a Anna sa rozhodla svojho strateného milenca nájsť a obnoviť ich vzťah, keď sa dozvedela, že mladý muž si už našiel inú a je ženatý. Zvyšok života potom teda strávila odlúčená od spoločnosti a väčšinou zavretá vo svojej izbe s nevyužitými svadobnými šatami. Vraví sa, že časom prišla o rozum a často tancovala v šatách alebo predstierala, že sa vydáva. Z jej pomätenia ju nakoniec v roku 1914 oslobodila osamelá smrť.
Aj tak sa však zdá, že Anna sa celkom na druhý svet neodobrala. Dom Bakerovcov bol neskôr premenený na múzeum a jej izba ostala takmer v pôvodnom stave, pričom svadobné šaty boli umiestnené do vitríny za sklom. Vtedy sa však začali diať zvláštne veci, ktoré si prítomní v dome nevedeli vysvetliť. Skrinka so šatami sa niekedy začala nekontrolovateľne triasť, čo bolo vraj aj viackrát zachytené na kamerách, ktoré boli v izbe umiestnené. Inokedy sa zas vitrína premiestnila na iné miesto, aj keď s ňou nikto nemanipuloval. Ešte mrazivejšie pôsobia historky o tom, že šaty niekekdy samé od seba kráčajú a tancujú po izbe, zvlášť keď je spln. Svedkovia tiež opisovali, že šaty sa niekedy začnú pohupovať, aj keď v izbe nie je prievan, a niekedy javy sprevádza aj tichá hudba z hracej skrinky, ktorá sa samovoľne spustí.
Okrem samotných šiat niektorí ľudia videli, ako sa v dome pohybuje nábytok, a v zrkadle v Anninej izbe sa tiež vraj niekedy objavuje jej duch. Hlásenia spomínajú aj ducha staršej ženy v čiernom, čo môže byť Hetty, a zároveň tmavý prízrak muža, zrejme samotného pána domu, Eliasa Bakera. Niekde sa uvádza, že ľudia v prítomnosti šiat dostávajú závrat, bolesti hlavy a nevoľnosť, a dokonca majú halucinácie, čo personál múzea viedlo k tomu, že vitrínu museli pred návštevníkmi zakrývať. Aj tak však nie každý týmto historkám verí. Zistilo sa, že pri otváraní múzea zrejme samotný kurátor začal tieto príbehy šíriť, aby prilákal ľudí, čo ich dôveryhodnosť znižuje. Podlaha v izbe sa tiež niekedy pri chôdzi prehne, čo môže spôsobiť pohyb šiat vo vitríne. Spolu s predstavivosťou návštevníkov tak hneď nastane požadovaný efekt. I tak však mnohí veria, že Anna sa svojich šiat a svadobných plánov nechcela vzdať ani po svojej smrti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára