Útok v Ape Canyon

Washington je dlhé roky známy pre mnohé pozorovania Bigfoota, respektíve viacerých týchto tvorov. Na vulkanickej hore St. Helens sa nachádza roklina s názvom Ape Canyon, a jej názov nevznikol náhodou. V roku 1924 tam totiž partia piatich baníkov počas jednej noci zviedla neúprosný boj so skupinou agresívnych ľudoopov, ktorí na nich zaútočili s nevídanou silou.

Prvé správy o tomto incidente sa objavili zrejme v novinách The Oregonian toho roku, kedy sa jeden z baníkov menom Fred Beck rozhodol prehovoriť. Beck opisoval, ako sa po nešťastnej náhode spustilo obliehanie ich chaty týmito chlpatými ľudoopmi, ktorí disponovali ohromnou silou. V júli 1924 sa piati baníci vydali do spomínanej horskej oblasti, zrejme z pracovných účelov. Jeden z nich pri prechádzaní úseku v jednom momente na vrchole neďalekého hrebeňa spozoroval zvláštnu postavu, čo ho vydesilo, a tak na ňu vystrelil zo svojej pušky. Chlpatá bytosť vraj potom spadla dolu útesom, a to bolo zrejme dôvodom udalostí, ktoré neskôr podľa výpovedí svedkov nasledovali.

Baníci sa toho dňa vrátili do svojej malej chaty, ktorá sa nachádzala neďaleko, no ich pobyt v horách sa mal onedlho zmeniť na boj o život. V noci totiž na ich zrub zrazu zaútočilo hneď niekoľko ľudoopov podobných tomu, ktorého člen skupiny zastrelil. Na výšku mali zhruba dva metre a boli pokrytí tmavou srsťou. Baníkov, ktorí už vtedy spali, zobudil neobvyklý hluk. Na strechu a steny zrubu začali dopadať ťažké kamene, ktoré otriasali celou stavbou. Muži bytosti vtedy nazývali "horskými diablami" a tvrdili, že sa hneď pustili do protiútoku. Začali teda na ľudoopov páliť zo svojich zbraní, po čom na chvíľu všetko utíchlo. Onedlho sa však znova strhol chaos.

Beck taktiež tvrdil, že zvonka počul akéso hvízdanie, čím sa pravdepodobne bytosti dorozumievali. V jednom momente, kedy už bola chata poškodená, vraj jeden tvor siahol cez dieru v stene (alebo cez okno) dovnútra a pokúsil sa schytiť sekeru, ktorá bola poruke. Našťastie mu v tom však baníci načas zabránili. Obliehanie chaty trvalo až do rána, avšak mužom sa predsa len vďaka zbraniam podarilo ubrániť, až sa po úsvite nakoniec z miesta urýchlene po ústupe ľudoopov vytratili. Toľko teda k senzačným novinovým správam a tvrdeniam baníkov a najmä Freda Becka. Nasledovalo dlhoročné overovanie faktov, ktoré prinieslo mnohé odhady. 

V tej dobe pojem Bigfoot ešte ani neexistoval, a tak boli bytosti označované za "horských diablov" a "gorily". Najznámejšie vysvetlenie spomínalo gang miestnych teenagerov, ktorí vraj na chatu vtedy zaútočili. Prečo by to však robili a ako by mohli akísi chlapci hádzať obrovské kamene na takú vzdialenosť, to bolo záhadou. Objavili sa aj tvrdenia, že v tú noc sa na hore spustila kamenná lavína, ktorá dopadla na chatu. Ako by sa však svedkovia od obyčajnej lavíny dopracovali k chlpatým dvojmetrovým ľudoopom, po ktorých museli strieľať, tiež ostalo nevysvetlené. Z príbehu sa po rokoch už stala skôr legenda a chatu sa neskôr už vôbec nepodarilo lokalizovať, a tak mnoho faktov ostalo neoverených. Ape Canyon si však takto získal nielen názov, ale aj popularitu medzi odvážnymi turistami a nadšencami pre kryptozoológiu.