Podľa detailov, ktoré Rice spísal, sa už v pondelok 15. augusta 1955 doma u pani Adonelfi začala diať unikátna vec. Vypchatá hlava spomínaného statného samca z radu párnokopytníkov, ktorého jej syn Basil ulovil rok predtým v Kanade, začala z ničoho nič roniť slzy. Hlava spúšťala plač náhodne po celé 4 dni bez akéhokoľvek logického dôvodu, a jav potom skončil rovnako náhle, ako začal. Počas týchto dní sa do bytu hrnuli davy zvedavcov z bližšieho aj širšieho okolia, ktorí sa o tejto senzácii dopočuli. Netrvalo dlho a na rad sa dostal aj preparátor Milton J. Hoffman, ktorý sám jeleňa vypreparoval a hlavu vlastnoručne vyrobil.
Hoffman však vyhlásil, že hlavu spracoval podľa zaužívaných spôsobov ako v mnohých iných prípadoch počas jeho dvadsaťročnej praxe, spolu so sklenenými očami a sadrovou výplňou. Nevedel teda prísť so žiadnym vysvetlením, ako tieto umelé materiály mohli spôsobiť spúšťanie sĺz. Niektorí návštevníci dokonca slzy ochutnali a potvrdili, že sú slané, podobne ako tie ľudské. Pri článku sa tiež objavila fotka ženy (nižšie), ktorá utierala jeleňovi tvár a ktorá bola identifikovaná ako Linda Lombroso, avšak nevedelo sa, či ide o príbuznú Rose, alebo jednu z návštev. K prípadu však viac informácií nebolo, a tak sa dá označiť za jedinečnú senzáciu, nad ktorou si mnohí len lámali hlavu.
Prípad tak trocha pripomína mnohé iné správy o sochách svätcov, ktoré v kostoloch začali roniť slzy, krvácať či produkovať iné tekutiny. Aj v týchto prípadoch sa však už neraz preukázalo, že išlo o podvod a sochy boli vybavené jednoduchým mechanizmom, ktorý spúšťal malé prúdy tekutín. Je teda možné, že aj v prípade plačúceho jeleňa išlo o nastražený scenár. Otázkou však ostáva prečo. Aký by mala pani Adonelfi z Coney Island alebo jej príbuzní dôvod na vymýšľanie si takej bláznivej historky, ktorá ju mohla dostať len do problémov a priniesť jej výsmech verejnosti? Navyše, v článku sa spomínajú "davy" svedkov, ktoré tento jav potvrdili.
Ak si príbeh vymyslel samotný Rice, spomínal v ňom presnú adresu pani Adonelfi, čo by jej pri jeho uverejnenom výmysle mohlo spôsobiť nemalé problémy. Rovnako v prípade fotografie Lindy Lombroso, ktorej meno Rice bez okolkov uviedol, by pri podvode mohla jej reputácia značne utrpieť. Zdalo sa teda, že nejde len o nevinný žart, avšak... Okrem jeho článku sa už podobné správy inde zrejme neobjavili, a aj to sa o celej veci Rice dozvedel, až keď jelenie slzy uschli. Ak sa o tejto senzácii nedopočuli žiadne iné noviny ani reportéri, ide celkom o náhodu, keďže je dosť možné, že by sa správ v New Yorku chytili viaceré médiá. Prípad sa potom objavil v roku 1956 v slávnom časopise o neznámych javoch FATE, odkiaľ sa dostal do povedomia mnohých nadšencov všetkého podivného. A tam sa historka o plačúcom jeleňovi z Coney Island aj končí a ako obvykle, jej autenticita je na individuálne posúdenie každého z nás.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára