11. apríla 2021

Stratený chlapec v Somosierre – najzvláštnejšie zmiznutie v Európe

Tento prípad, ktorý dokonca Interpol označil ako "najzvláštnejšie zmiznutie v Európe", sa začal celkom nevinne v lete 1986. Trojčlenná rodina sa v júni toho roku vydala na pracovnú cestu pod vedením Andrésa Martineza, ktorý si do nákladiaku niekedy prizval aj svoju manželku a syna Juana Pedra. Tento výlet sa však rodine tragicky stal osudným.

Martinez bol v 80-tych rokoch povolaním vodičom nákladných vozidiel a žil na juhu Španielska v mestečku Fuente Alamo. Svoje služobné cesty si niekedy spríjemnil v prítomnosti svojej manželky Carmen Gomez a ich syna. V júni 1986 dostal Andrés za úlohu previezť nákladiak s cisternou plnou kyseliny sírovej na sever do Bilbaa v Baskicku. Toho roku skončil 10-ročný Juan Pedro s veľmi dobrými výsledkami v škole, a tak mu jeho otec za odmenu sľúbil, že s ním môže ísť na túto dlhú cestu. Pridala sa nakoniec aj Carmen, aby na chlapca mohla počas výletu dohliadať. 24. júna 1986 teda rodina okolo siedmej večer spolu vyzdvihla nákladiak v meste Cartagena a vydala sa na cestu. Nikto netušil, že ich onedlho čaká katastrofa.

Zhruba o šiestej ráno nasledujúceho dňa Andrés s rodinou šoféroval cez horský úsek Somosierra na sever od Madridu. Podľa neskorších odhadov práve vtedy zrejme nákladiaku začali zlyhávať brzdy, keďže Andrésova jazda sa zmenila na chaos. V rýchlosti asi 140 km/h odlomil jednému autu najprv bočné zdrkadlo a následne zo zadu vrazil do ďalšieho vozidla. Keď sa však aj to dostalo nezvládateľnému kolosu z cesty, Andrés čelne narazil do oproti idúceho nákladiaku. Cisterna sa potom prevalila a hektolitre kyseliny sa vyliali do okolia, kde nad celou touto hororovou scénou ostal visieť toxický mrak. 

Keď na miesto dorazila pomoc a autority, museli najprv neutralizovať chemikálie, aby sa nedostali do blízkych vodných tokov. Po zabezpečení miesta sa v nákladiaku našli dve bezvládne telá patriace Andrésovi a Carmen. Nikto iný však vnútri nebol, a polícia sa až neskôr toho dňa dozvedela, že v kabíne sa v čase nehody nachádzal aj malý Juan Pedro. Ten však nebol nájdený nikde v okolí. Vyšetrovatelia na mieste našli kazety s detskými pesničkami a nejaké šaty, no po chlapcovi nebolo inak ani stopy. Prehliadli dokonca celú mláku po kyseline v domnienke, že chlapec do nej spadol, avšak ani tak sa nenašli žiadne telesné pozostatky. Aj skúsení chemici však potvrdili, že chlapec sa v kyseline nemohol úplne vypariť. Vyzeralo to, ako keby Juan Pedro na mieste nehody nikdy ani nebol.

Vyšetrovanie však neskôr potvrdilo, že brzdy na nákladiaku boli v poriadku, a tak nemohlo ísť o zlyhanie, ale zámernú rýchlu jazdu. Nikto však netušil, prečo by Andrés celú svoju rodinu vystavil takémuto riziku s fatálnymi následkami. Necelú hodinu pred nehodou bola rodina ešte v motoreste, kde svedkovia a personál potvrdili, že všetko vyzeralo byť s rodinou v poriadku. Tachometer tiež odhalil, že Andrés počas 20 minút zastavil na ceste celkovo dvanásťkrát. Muž, kdo ktorého Andrés zozadu vrazil, potom vypovedal, že následne zastavil na krajnici, kde mu pomohol istý pár v bielej dodávke.


                                                                   Carmen a Andrés

Muž bol zjavne cudzinec a žena mala blond vlasy a bola vraj zdravotnou sestričkou, a tak mužovi pomohla so zraneniami. Dvaja nemenovaní pastieri údajne tiež vypovedali, že na mieste havárie videli bielu dodávku spolu s ďalším autom. Párik vraj z havarovaného nákladiaku niečo vybral a odniesol do svojho auta. Špekulovalo sa teda, či neznámy pár nebol zločineckým duom, možno v spojitosti s drogami. Neskoršie správy údajne hlásili, že v kabíne Andrésovho nákladiaku sa našli stopy po heroíne, a že Andrés možno pašoval na svojich cestách drogy. Tieto zvesti sa však nakoniec vyvrátili. 

Iná hypotéza zas hovorila, že chlapec nehodu akosi prežil a z miesta odišiel po vlastných. V snahe nájsť pomoc alebo ošetriť svoje zranenia spôsobené kyselinou sa mohol vydať k rieke, kde možno spadol do vody alebo skolaboval niekde v okolí. To všetko boli však len odhady, keďže rozsiahle pátranie po chlapcovi neprinieslo žiadne výsledky. Rodina pozostalých dlho verila, že chlapec je nažive. Istý muž z Madridu tvrdil, že v roku 1987 sa v meste objavila slepá žena, údajne z Iránu, ktorá mala so sebou chlapca pripomínajúceho Juana Pedra. Tvrdila, že sú v Španielsku len 6 mesiacov, no chlapec aj napriek tomu hovoril perfektnou španielčinou s prízvukom. Svedok si bol neskôr istý, že išlo o strateného chlapca. Keďže sa však Juana Pedra už nikdy nepodarilo nájsť, pravda ostáva nejasná.

                                                             Juan Pedro Martinez Gomez

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára