Záhada fialovej hrudy z vesmíru

V roku 1958 vyšiel sci-fi film v hlavnej úlohe s legendárnym Steveom McQueenom s názvom "The Blob". Príbeh bol o podivnej mimozemskej forme života v tvare neforemnej hrudy, ktorá spadla na zem neďaleko malého amerického mestečka a začala terorizovať miestnych a naberať na váhe. Málokto však vie, že film bol priamo inšpirovaný skutočným prípadom, ktorý sa odohral 8 rokov predtým vo Philadelphii.

27. septembra 1950 noviny Philadephia Inquirer zverejnili článok s neobvyklým nadpisom: "Lietajúci 'tanier' sa jednoducho rozložil". Písalo sa v ňom o dvoch policajtoch menom Joe Keenan a John Collins, ktorí večer predtým zbadali, ako z oblohy niečo padá. Ich pozorovanie však nakoniec vyústilo do ešte bizarnejšieho zážitku, ktorí si nevedeli vysvetliť. Podľa slov samotných strážnikov v ten večer obaja hliadkovali v služobnom aute, až sa v jednom momente dostali do opustenej bočnej uličky. Akonáhle zašli za roh, všimli si, ako sa z oblohy k neďalekému poľu znáša akási neforemná žiarivá masa. Neváhali teda a vydali sa celú vec preskúmať.

Akonáhle boli na mieste, obaja schytili baterky a vyrazili k niečomu, čo vyzeralo ako rozochvená klenutá kopa, pripomínajúca fialovú želatínu. Zmätení strážnici tvrdili, že hruda sa vo svetle bateriek ligotala, a v priemere merala necelé 2 metre. Keď však obaja svoje baterky vypli, videli, ako vec vydáva vlastné jemné svetlo pripomínajúce bioluminiscenciu, ktoré slabo ožarovalo okolie. Najpodivnejšie však bolo, že masa sa občas zatriasla, čo vyzeralo, ako keby išlo o živého tvora. Minimálne v jednej verzii hlásenia sa tiež spomínalo, že vec sa chcela zachytiť blízkeho telefónneho stĺpa. Policajti však neváhali a vysielačkou zavolali posily, aby mali viac svedkov. Na miesto teda onedlho dorazili strážnici James Cooper a Joe Cook.

Po chvíli zvažovania Cook tvrdil, že predmet vyzerá byť dostatočne pevný, a tak ostatných presvedčil, aby ho skúsili zdvihnúť. Obkľúčili teda hrudu a prvým odvážlivcom sa stal Collins, ktorý však na svoje prekvapenie zistil, že akonáhle sa veci dotkol, rozpadla sa mu v rukách. Kúsky želatíny mu chvíľu ostali prilepené na rukách a prstoch, no aj tie sa veľmi rýchlo vyparili. Netrvalo teda dlho a strážnici sledovali, ako sa celá fialová hromada postupne rozpustila pred ich očami. Trvalo niečo cez pol hodiny, kým na mieste neostal žiaden hmatateľný dôkaz o tomto pozorovaní. Nepodarilo sa teda nikdy ani len odhadom prísť na to, čím táto neforemná, avšak zrejme živá hmota z oblohy bola. Filmová obluda, ktorú inšpirovala, sa však dlho držala na plátnach kín, čo dokonca predčilo očakávania tvorcov, a tak mal tento prípad zaujímavu dohru aspoň vo fikcii.

Autor: Rob Morphy