V 50-tych rokoch sa v hlavnom meste Filipín Manile podľa správ odohral dramatický prípad, ktorý dodnes nemá uspokojivé vysvetlenie. 18-ročná Clarita Villanueva bola jedného dňa zatknutá pre výtržnosti, no ako sa ukázalo, za jej nevhodným správaním nakoniec bolo čosi omnoho zlovestnejšie. Dievča bolo údajne obeťou neviditeľných bytostí, ktoré ju opakovane hrýzli, čo bolo viditeľné priamo na jej tele.
Správy sa v rôznych zdrojoch líšia, no predpokladá sa, že celý incident sa začal asi 9. mája 1953. Po tom, čo bolo dievča zatknuté a dovedené do cely pre neprístojné správanie na ulici, miestne autority rýchlo zistili, že sa deje niečo zvláštne. Clarita totiž z ničoho nič upadala do hysterických stavov, kedy kričala a policajtom tvrdila, že ju napádajú neviditeľné bytosti, ktoré však vidí len ona. Niekde sa uvádza, že podľa jej popisu išlo o "veľkého tmavého muža s kučeravými vlasmi po celom tele" a "bytosť s anjelskou tvárou a veľkými fúzami". Tento popis je síce nanajvýš rozporuplný a protirečiaci, avšak do hry mali onedlho vstúpiť vysoko postavení činitelia. Správy sa totiž rýchlo dostali aj k samotnému primátorovi Manily Arseniovi Lacsonovi.
Lacson sa za Claritou osobne vybral a priviedol si tiež viacerých odborníkov, ktorí ju mali pozorovať. Už počas prvých 15 minút, kedy Lacson vedľa dievčaťa sedel, sa na jej tele začali objavovať viditeľné stopy po zuboch. Všetci prítomní dosvedčili, že si ich Clarita nemohla spôsobiť sama, keďže stáli priamo pri nej a uhryznutia boli aj na jej nedostupných miestach. Pri každom tomto útoku dievča kričalo od bolesti a miestami údajne omdlelo. Niektoré tieto epizódy vraj tiež došli do bodu, kedy sa Clarita začala smiať, ako by ju niekto šteklil. Lekári však po obliadnutí usúdili, že dievča nie je mentálne narušené, a tak nemali pre jej prípad vysvetlenie.
Istý lekár menom Mariano Lara bol z udalostí, ktoré videl, značne otrasený. Tvrdil tiež, že keď Clarite podal ceruzku, aby nakreslila podobu svojich neviditeľných útočníkov, tá jej okamžite vyletela z ruky neznámou silou. Iné noviny zas uviedli, že pri podobnej alebo tej istej situácii sa Clarita snažila papier a aj samotnú ceruzku zjesť a celkovo prejavovala veľmi bizarné správanie. Upadala tiež do tranzu, kedy jej telo stuhlo a lekári nedostali žiadnu odozvu, ani keď ju pichli ihlou. Jedny austrálske noviny vraj tvrdili, že do prípadu bolo zapojených cez 100 lekárov, policajtov, novinárov a iných funkcionárov, ktorí si tento incident nevedeli vysvetliť a považovali ho za nadprirodzený.
To nám teda ostalo zo správ rôznych denníkov a autorov, ktorí sa zaoberali paranormálnymi javmi. Dokázať však tieto tvrdenia nie je jednoduché. Jeden zdroj uviedol, že Lacson v istom bode prípadu, ktorý trval niekoľko po sebe nasledujúcich dní, nariadil, aby bol na Clarite vykonaný exorcizmus. O tom, či sa udial, však už nikde nie sú detaily. Spoliehať sa teda pri takejto udalosti na články v novinách (ktoré sa dokonca líšili) je diskutabilné. Niektorí predpokladali, že išlo o skutočné posadnutie démonmi, iní sa skôr prikláňali k názoru, že šlo buď o podvod, alebo bola Clarita psychicky narušená. Približne 19. mája 1953 sa našťastie pre ňu incident nakoniec skončil rovnako náhle, ako sa začal. Môžeme teda len dúfať, že sa Clarita svojich "démonov" nadobro zbavila.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára