Temné tajomstvá Čirikovovho ostrova

Na juh od Aljašky leží súostrovie Kodiak, ktoré tvorí mnoho skalnatých ostrovov s drsnými poveternostnými podmienkami. Jeden z nich v tvare kačacej nohy s názvom Čirikovov ostrov však je niečím viac než len skalnatou plochou posiatou kvetmi a obývanou divým dobytkom. Vraví sa, že toto miesto priťahuje smrť a nešťastie a niektorí veria, že je prekliate. Dôkazom o tom môžu byť aj mnohé desivé historky, ktoré o ostrove dodnes kolujú.

V minulých storočiach bol ostrov využívaný spočiatku len na chov a šľachtenie líšok a dobytka. Dedina, ktorú si tam miestni z aljašskej pevniny zriadili, bola však koncom 19. storočia nakoniec opustená a ostrov potom počas 20. storočia slúžil na chov kráv. Aj tieto plány však nakoniec zlyhali, keďže počas mnohých rokov došlo k viacerým tragickým stroskotaniam lodí a pádov lietadiel, ktoré na ostrov prichádzali. Dobytok bol pritom taktiež divoký a nepoddajný a mäso z kráv a býkov nebolo príliš poživateľné. Dnes sa na ostrov skôr vydávajú biológovia a archeológovia s vedeckými zámermi, a na prvý pohľad tento kvetmi posiatý ostrov pôsobí prívetivo. Aj to však je len klam, pod ktorým sa skrývajú temné tajomstvá.

Niektorí autori a historici uvádzajú, že na ostrove bol kedysi dávnejšie zriadený ruský pracovný tábor, kde cár posielal najhorších zločincov, aby si tam odpykali svoj doživotný trest. Toto miesto sa takto stalo poslednou stanicou pre mnohých väzňov, ktorí tam rýchlo stratili vôľu k životu. Istý kapitán West vo svojich denníkoch opisuje, ako sa ostrovom potulujú nepokojné duše mnohých odsúdených. Domorodé aljašské kmene Indiánov ale aj modernejších usadlíkov sa k tomuto miestu odmietali priblížiť a rozprávali si hrôzostrašné historky. West spomína, že väzni boli dozorcami často bezdôvodne mučení a rovno aj popravení, napríklad pochovaním zaživa alebo vyhladovaním na smrť. Mnohí mali na rukách a nohách pripevnené ťažké reťaze s kovovými guľami. Skrátka, išlo doslova o peklo na zemi.

 

Niet sa teda čomu diviť, že po týchto udalostiach na tomto kuse zeme a skál straší. Mnohí námorníci a kapitáni, ktorí sa plavili okolo, spomínali, že z ostrova je počuť desivé náreky a stony odsúdencov či zvuky reťazí. Tí, ktorí sa odvážili vylodiť, dokonca vraj nachádzali kostry bývalých väzňov roztrúsené nedbalo po ostrove. Tie mali väčšinov na sebe stále reťaze a závažia a niektoré pozostatky naznačovali vážne zranenia, čo len dosvedčovalo ich utrpenie krátko pred smrťou. Istý Škót menom Philip Graham si vraj raz na ostrove postavil jednoduchý príbytok, čo však rýchlo oľutoval. Každú noc totiž zo svojej chatky počúval náreky, pochodovanie zástupov odsúdených, zvuky rýľov a iných nástrojov, a dokonca odpudivé zvuky mučenia, ktoré pripomínali údery na telo. 

Jednej noci sa Graham odvážil vyjsť von, kde ho údajne čakal zjav kostlivcov pochodujúcich v mesačnom svite. Po tomto zážitku muž pri najbližšej príležitosti z ostrova utiekol a vrhol sa do mrazivých vĺn, keď videl, že sa neďaleko plaví loď. Posádka Grahama vyzdvihla na palubu v delíriu, pričom neustále opakoval príbeh o prízračných kostlivcoch. Našli sa však aj iní svedkovia, ktorí z lodí pozorovali, ako sa po pobreží ostrova pohybujú vyziabnuté postavy pripomínajúce kostry. Tvrdilo sa tiež, že aj dobytok sa na ostrove správa nanajvýš podivne. Kravy a býky údajne niekedy svedkov napadnú a nezastavia sa ani na kraji ostrova. Dve ženy, ktoré sa v 30-tych rokoch minulého storočia na ostrov vydali, boli prenasledované agresívnymi kravami, ktoré za nimi dokonca vyplávali na more po tom, čo unikli na svojom člne. Niektorí preto veria, že aj zvieratá na ostrove sú pod vplyvom temných síl alebo posadnuté duchmi. Čirikovovmu ostrovu sa tak dodnes väčšina ľudí radšej vyhne, čo je zrejme najlepšie riešenie.