V roku 1978 bol už Kirchick v kritickom stave a zomieral na rakovinu. Keďže bol však profesionálom vo svojom obore, viedol si denník o celom priebehu jeho choroby, ktorý mal byť následne uverejnený ako záznam skúsenosti so smrteľnou chorobou. Aj napriek tomu, že bol už slabý, zavolal si ešte novinára Johna Pascala, aby s ním spravil hozhovor, a aby sa ešte naposledy podelil o svoje myšlienky, ktoré sa mali dostať do tlače. Zhruba o týždeň po ich stretnutí doktor Kirchick zomrel. Keď však onedlho Pascal ich rozhovor zverejnil v časopise, čitatelia ostali prinajmenšom zaskočení.
Doktor totiž vo svojich záznamoch spomenul aj príhodu, ktorá sa mu stala ešte v roku 1974. V osobnom rozhovore sa o nej iba nepriamo zmienil, no Pascal ju aj tak zahrnul do svojho článku, pretože akosi cítil, že mala priamy dopad na doktorov osud v jeho finálnych rokoch. Táto udalosť bola pritom napísaná ešte dávnejšie, v skorom štádiu doktorovej choroby, a tak bolo nepravdepodobné, že by v tom čase blúznil alebo si ju len predstavoval. Podľa jeho vlastných zápiskov doktor Kirchick jedného letného dňa v roku 1974 relaxoval na svojej záhrade pri bazéne a všetko sa zdalo byť v poriadku. Slnko pomaly zapadalo a štvrť bola tichá a bez rušivých vplyvov. V jednom momente však začul šušťanie kríkov, ktoré sa ozvalo len pár metrov od neho.
Kirchick teda vstal, aby preskúmal, čo sa v kríkoch deje. Spravil však asi len dva kroky a zrazu ostal stáť na mieste – odrazu totiž nebol sám. Pravdepodobným zdrojom náhleho hluku bola totiž na kosť vychudnutá postava, ktorá sa z ničoho nič objavila na jeho záhrade. Na sebe mala dlhé rúcho s kapucňou a dlhými rukávmi, ktoré pripomínali šaty mníchov. Koža postavy bola tak tenká, že bolo vidieť obrys celej jej lebky. Na mieste očí boli taktiež len dva prázdne otvory, no aj napriek tomu doktor akosi cítil, že sa naňho kostlivec uprene pozerá. Ústa, ktoré odhaľovali zuby vnútri, boli pritom skrivené do niečoho, čo mu pripomínalo nenápadný, takmer priateľský úsmev.
Postava ho potom vraj pohybom ruky vyzvala, aby pristúpil bližšie. Kirchick bol však doslova zmrazený strachom a prekvapením, a tak sa nemohol ani pohnúť. Nie je však už jasné, čo nasledovalo potom, či postava odišla alebo rovno zmizla. Doktor však ešte na smrteľnej posteli v nemocnici o štyri roky neskôr Pascalovi spomenul, že si nie je istý, či išlo len o prelud alebo jeho predstavivosť. Vedel však, že ho najskôr navštívila smrť. A zdalo sa, že mal pravdu, keďže sa neskôr roku 1974 zistilo, že Julian Kirchick má rakovinu, na ktorú o pár rokov zomrel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára