Juh Spojených štátov je plný strašidelných legiend, z čoho sa mnoho z nich týka krvavej občianskej vojny, ktorá sa udiala v druhej polovici 19. storočia. Mesto Newton v štáte Alabama je tiež známe pre morbídnu atrakciu, ktorú si dlho miestni spájali s menom Bill Sketoe. Tento neprávom odsúdený muž sa totiž na mieste jeho posledných chvíľ na svete pripomínal aj dlho po svojej tragickej smrti.
Spomínanou atrakciou v tomto prípade bola na prvý pohľad nenápadná diera v zemi, ktorú však miestni pomenovali Sketoeova diera. Poukázala na ňu hlavne americká autorka a folkloristka Kathryn Tucker Windham vo svojej knihe "13 Alabama Ghosts and Jeffrey" z roku 1969. Podľa oficiálneho príbehu bol Bill Sketoe vojakom bojujúcim na strane Juhu, ktorý sa počas temných dní občianskej vojny musel náhle vrátiť domov, aby sa staral o svoju chorú manželku. Najal si preto za seba náhradníka, ktorý ho mal vystriedať v službe a na bojisku, a vybral sa domov. Veci sa však pre Billa mali bohužiaľ vyvinúť veľmi tragicky.
Cestou domov totiž pri rieke Choctawhatchee neďalko Newtonu narazil na kapitána Josepha Breare a jeho skupinu, ktorá bola známa ako "domáca garda". Po tom, čo Breare vojaka vyspovedal, usúdil, že ide určite o dezertéra, ktorý sa chce vyhnúť vojenskej službe. Sketoe sa však bránil a stál si za tým, že musí ísť domov a svoje služobné veci si zariadil. Jeho slová sa však v ušiach kapitána a jeho skupiny nestretli s úspechom, a vojaci nakoniec bezbranného Billa obesili na strome za vlastizradu. Jeho poslednými slovami bola vraj modlitba za to, aby Boh vojakom ich omyl odpustil.
Pri vykonaní popravy sa však zistilo, že Sketoe je vyšší, ako všetci predpokladali, a jeho nohy sa stále dotýkali zeme. Aby sa poprava podarila, muži pristúpili k neobvyklému riešeniu. Jeden z vojakov začal pod odsúdeným kopať jamu, aby Sketoe viac nemohol dotiahnuť na zem. Tým sa nakoniec osud nešťastného vojaka spečatil a Sketoe bol úspešne obesený. Tam sa však ešte tento tragický príbeh neskončil. Miestni si onedlho po poprave začali rozprávať, že aj dlhšie po odstránení tela obeseného je pod stromom stále jasne viditeľná diera. Tá vyzerala stále rovnako aj po rokoch od popravy, a vyzeralo to, že sa nezapĺňa hlinou ani iným prírodným materiálom.
Zvedavci, ktorí sa o príbehu dopočuli, teda pristúpili k logickému experimentu. Do jamy stále nasypali zeminu, konáre či dokonca odpadky, no stále s rovnakým výsledkom. Keď sa totiž k diere neskôr vrátili, našli ju stále v pôvodnom stave – úplne prázdnu. V niektorých prípadoch si dokonca turisti nad dierou rozložili stan po tom, čo ju zasypali hlinou. Na ich veľký údiv sa však ráno zobudili na to, že ich stan sa prepadol do prázdnej jamy, ktorá vyzerala, ako keby ju niekto čerstvo vyčistil. Miestna legenda teda spomínala, že duch Billa Sketoea každú noc visí na strome a jeho nohy jamu stále vymetú.
V roku 1979 sa nad miestom popravy nakoniec vystaval betónový most, ktorým viedla nová cesta. Strašidelná atrakcia tak nakoniec zmizla z dohľadu, a v roku 1990 muselo byť miesto po vodnej erózii ešte spevnené niekoľkými tonami betónu, čo úplne vylúčilo akýkoľvek pokus o odkrytie pôvodnej diery. Aj napriek neprístupnosti lokality sa však na miesto stále občas vydávajú zvedavci aj výskumníci paranormálnych javov, ktorí sa o tejto zaujímavej historke dopočuli. Na mieste taktiež stojí tabuľa, ktorá túto nešťastnú vojnovú epizódu pripomína.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára