28. augusta 2019

Mäsožravá ružová hmla

Hmla v nás často dokáže vyvolať pocit tajomna a niekedy aj nevysvetliteľného strachu. Minimálne môže hroziť, že sa v hmle v divočine kdesi zatúlame a nebudeme vedieť nájsť cestu späť. Existuje však príbeh o hmle, ktorá je vraj omnoho nebezpečnejšia než klasický ranný opar. Okolím rieky Tomoka River na Floride sa vraj podľa historiek kedysi zakrádala ružová hmla, ktorá nepohrdla ani živými tvormi.

Tomoka River tečie na západ od mesta Daytona a niekoľko rokov bola miestom podivných legiend. V roku 1955 tam totiž rybári a miestni lovci začali vídať akýsi ružový oblak, ktorý sa objavoval nízko pri zemi a správal sa podivne. Niektorí tvrdili, že táto hmla sa pohybuje svojvoľne a nezávisle od vetra či počasia, a že má akési korozívne vlastnosti. Vravelo sa, že ak sa oblak prehnal ponad nejaké mŕtve zviera, zanechal za sebou len ohlodané kosti, a podobne vraj pôsobil aj na živé bytosti vrátane ľudí. Tieto zvesti tak po rokoch prispeli k tomu, že viaceré zmiznutia osôb a nálezy kostí a pozostatkov boli pripisované práve tomuto ružovému strašiakovi. Miestnym bolo jasné, že tento jav po sebe zanecháva spúšť a zabije všetko, čo mu príde do cesty.

Niektoré z nájdených pozostatkov boli podľa správ údajne "strávené na polovicu" alebo akosi rozleptané, a objavili sa aj tvrdenia o mäsožravej hmle v akcii, kedy do nej napríklad vletel hmyz či vták, ktorý v momente padol na zem mŕtvy. Vravelo sa tiež, že hmla strháva kôru zo stromov a likviduje krovie, čím za sebou zanecháva v podstate iba krajinu bez známok života. Tieto tvrdenia aktívne kolovali asi do roku 1965-66, pričom sa neustále diskutovalo, čo za týmto javom vlastne je.

Jedna legenda spomínala indiánskeho náčelníka menom Tomkie, ktorý vraj kedysi ukradol zlatý pohár a bez povolenia pil z akéhosi "prameňa mladosti". Ostatné kmene ho kvôli tomuto správaniu prenasledovali a zabili, a práve jeho duch sa môže za zlovestnou hmlou skrývať, odsúdený na večné a nepokojné potulovanie krajinou. Racionálnejšie vysvetlenia spomínajú iba špecifické svetelné podmienky, ktoré sfarbenie spôsobujú, alebo akýsi toxický mrak plný chemikálií, ktorý možno pochádza z nejakej chemickej továrne. Tieto legendy však poznajú skôr starší ľudia, ktorí o nich počuli v 50-tych a 60-tych rokoch. Odvtedy sa teda tento jav zrejme neobjavil, a tak o ňom nie sú žiadne reálne dôkazy.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára