Bara-Hack - dedina hlasov

V severovýchodnej časti štátu Connecticut sa blízko mesta Pomfret nachádzajú zvyšky dediny, ktorá dostala prezývku "dedina hlasov". Dnes toto miesto predstavujú len pivničné diery, cintorín a kamenné múry, no návštevníci tvrdia, že život z Bara-Hack tak celkom nevymizol. Prízračné prejavy sú najvýraznejšie práve vo forme neznámych hlasov a iných zvukov.

Bara-Hack vo waleštine znamená "lámanie chleba", pričom osadu v roku 1790 založili Jonathan Randall a Obadiah Higgenbotham, ktorí na miesto prišli so svojimi rodinami a usadili sa v lesoch Connecticutu. Higgenbotham založil mlyn, ktorý predstavoval úspešnú formu biznisu až do konca občianskej vojny. Už onedlho po založení dediny však začali kolovať historky o duchoch. Prvé správy pochádzali od Randallových otrokov. Tí vraj v breste hneď vedľa cintorína videli ducha malého dieťaťa a iných zosnulých. Po 100 rokoch však bola nakoniec osada v roku 1890 opustená, odkedy chátrala. Ako sa však dodnes zdá, medzi jej základmi stále prežíva minulosť.

Okoloidúci aj po rokoch stále počuli hlasy a zvuky, ako keby v dedine stále niekto žil, pričom bola už roky opustená. Smiech detí, brechot psov, mučanie kráv a zvuky vozov sa stále z miesta intenzívne ozývali. V spomínanom breste pri cintoríne niektorí taktiež vídali ducha bradatého muža a dieťaťa. Profesor Odell Shepard sa na miesto vydal v roku 1927, po čom napísal: "Aj keď široko-ďaleko nebývajú žiadni ľudia a prídu sem občas nejakí návštevníci, je tu stále dojem aktívneho života... Zdá sa, ako keby sa sem zvuky dostávali spoza nepochopiteľného rohu, prechádzajúc tým záhadným zvukotesným múrom, ktorý nazývame Čas."

V roku 1970 sa do dediny vybral vyšetrovateľ Paul Eno so skupinou študentov. Svedkovia opisovali zjavenia duchov, bradatú tvár, ktorá sa vznášala vo vzduchu, a zbadali vraj aj dieťa v strome. Všetci tiež počuli zvuky dediny, aj keď bolo miesto okrem nich samotných ľudoprázdne. Eno si spočiatku myslel, že tieto javy pochádzajú od pozemských duchov, no postupne zmenil názor. Tvrdil, že v tomto prípade "odpoveď leží skôr v kvantovej fyzike a povahe samotného času, ktorý môže byť ohromnejší a tajomnejší, než sme si doteraz predstavovali."

Bara-Hack by teda aj podľa pôvodných indiánskych kmeňov mohla byť "tenkým miestom", kde sa náš čas prelína s inými svetmi. Inými slovami, dedina môže byť mŕtva v našej dimenzii, ale v inej môže stále aktívne fungovať. Toto miesto ostáva dodnes záhadou. Vstup je naň však zakázaný a je potrebné vybaviť si povolenie. Vyšetrovatelia a návštevníci stále počujú neznáme zvuky a niektorí zahliadnu prízračné postavy, najmä v okolí starého cintorína.