6. augusta 1848 sa loď s názvom HMS Daedalus plavila vo vodách južného Atlantiku. Na spiatočnej ceste do Anglicka, kdesi v oblasti medzi ostrovom Svätá Helena a Mysom dobrej nádeje však kapitán a mnohí členovia posádky zrazu vo vode spozorovali ohromného neznámeho tvora, ktorý sa vďaka detailnému opisu dostal do histórie mnohých podobných opisov morských oblúd.
Okolo piatej popoludní toho dňa sa na palube práve nachádzali kapitán Peter M'Quhae, poručík Drummond a navigátor William Barrett. Pokojná plavba sa však rýchlo zmenila na niečo neobvyklé, keď jeden námorník odrazu nahlásil, že na pravoboku sa vo vode niečo pohybuje. Muži si všimli zvláštneho hadovitého tvora, ktorý sa plavil v mori s hlavou zdvihnutou asi 1,5 metra nad hladinou. Nachádzal sa približne 200 metrov od lode a održiaval si stálu rýchlosť pohybu, pričom mohol odhadom merať asi 20 metrov. Tvor mal tmavohnedú farbu, no na spodnej strane tela prechádzala do žltkastej až bielej. Na chrbte bola tiež viditeľná akási hriva alebo štetiny.
Posádka obludu pozorovala asi 5 minút voľným okom a následne asi 15 minút cez ďalekohľad. Po vzájomnej konzultácii nakoniec kapitán vyhlásil, že "toto musí byť zviera, ktorému sa hovorí morský had". Keď loď dorazila do Londýna, kapitán hneď pozorovanie nahlásil admirálovi Gagetovi a rovno aj novinám The Times. Dohliadol dokonca aj na detailné nákresy, ktoré vyhotovil ilustrátor podľa jeho popisu, ktorý približne znel takto:
"Išlo o ohromného hada, ktorý mal nepretržite hlavu a krk nad vodou, a podľa približného odhadu v porovaní s našou lodnou plachtou mohla viditeľná časť tela nad hladinou merať asi 20 metrov. Nevideli sme však nič, čo by naznačovalo spôsob pohybu, telo sa nevlnilo do strán, ani nenadvihovalo hore-dolu. Prešiel okolo nás svižne a udržiaval si stálu rýchlosť, zhruba 12 až 15 míľ za hodinu. Celý čas sa pohyboval juhozápadným smerom, ako keby šiel za konkrétnym cieľom. Priemer jeho krku bol asi pol metra a veľmi pripomínal hadí krk. Tvor za celých 20 minút, čo sme ho pozorovali, ani raz neklesol pod vodu. Zviera nemalo žiadne plutvy, ako to býva u iných morských tvorov, iba niečo, čo pripomínalo hrivu alebo riasy, ktoré sa zachytili na krku."
Detaily v opise kapitána a ostatných svedkov mnohých presviedčali, že nešlo o výmysel alebo chybné identifikovanie veľryby alebo iného známeho zvieraťa. Aj tak bol však tento príbeh rázne odmietnutý paleontológom Richardom Owenom, ktorý trval na tom, že posádka v skutočnosti videla len obrovského tuleňa. Iní skeptici zas polemizovali, že možno išlo len o chumáč morských rias, či dokonca krokodíla alebo pytóna, ktorý sa akosi ocitol mimo svoj prirodzený habitat. Zdá sa však byť nadmieru nepravdepodobné, aby sa skúsený kapitán spolu s ďalšími členmi posádky mohli takto pomýliť. Vzhľadom na dobu, kedy sa pozorovanie odohralo, je možné, že išlo vtedy ešte o neznámy druh zvieraťa. Ani dnes však nikto tohto tvora stále nezaradil k známym druhom a tento príbeh je teda príkladom, že morské hlbiny môžu skrývať nejedno tajomstvo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára