Popri všetkých možných druhoch nebezpečenstva, s ktorými sa pravidelne vo svete stretávame, by si nikto nepomyslel, že nenápadný mráčik môže predstavovať jedno z nich. Stredoškolský učiteľ Tom D'Ercole sa však v roku 1975 stretol s vecou, ktorá síce pripomínala oblak, no nakoniec sa ukázala ako čosi oveľa zvláštnejšie.
Toho slnečného dňa sa D'Ercole zobudil do celkom bežného prázdninového dňa. Krásny letný deň sa preňho však veľmi skoro mal zmeniť na znepokojivý zážitok, ktorý celkom iste zmenil jeho pohľad na prírodné zákony. D'Ercole učil vedné odbory a tak mal na svet racionálny pohľad a riadil sa logikou, avšak akonáhle vyšiel zo svojho domu v Oyster Bay na severnom pobreží Long Island, niečo tam už naňho čakalo. V momente, kedy sa už chystal nastúpiť do svojho auta, si nad strechou domu všimol neobvyklú vec. Vznášal sa tam totiž veľmi malý tmavý mrak, ktorý bol príliš nízko oproti oblačnej vrstve vysoko na oblohe.
Zvedavosť ho teda premohla, a tak sa na mrak zapozeral. Bolo zjavné, že odporuje meteorologickým zákonom a zdalo sa, že sa jemne pohybuje proti vetru a dokonca trocha zväčšuje. D'Ercole neskôr podal presný opis toho, čo nasledovalo: "Tento mrak veľkosti basketbalovej lopty lietal hore-dolu nad horným okrajom strechy. Menil pritom tvar z guľovitej masy na väčšiu elipsu, až dospel do tmavého abstraktného tvaru mnohých kriviek. Meral nakoniec asi 1,8 metra na výšku a 45 centimetrov na šírku."
Tento zjav bol už vtedy vskutku niečím bizarným, no veci sa ešte len mali vyvinúť dramaticky. D'Ercole opisoval, ako sa táto oblačná obluda zrazu "zhlboka nadýchla", sformovala niečo ako ústa alebo pery, a vychrlila naňho a jeho auto spŕšku vody. Zmätený učiteľ potom už len v úžase sledoval, ako sa táto abnormálna vec jednoducho rozplynula na oblohe. Plný vzrušenia z tohto zážitku, D'Ercole bežal dnu a zabalil svoju premočenú košeľu do tašky, keďže predstavovala jediný dôkaz o tom, čo sa práve prihodilo. Aj napriek prvotným plánom, ktoré v ten deň mal, sa hneď vydal do svojho školského laboratória na Garden City Junior High.
Tam po PH teste na košeli na svoju úľavu zistil, že bol spolu s autom obliaty clekom obyčajnou vodou. Pre svedkov neznalých detailov jeho zážitku by teda dávalo zmysel, že učiteľ sa len ocitol v nesprávnom čase pod náhlou dažďovou prehánkou. Ako by však ktokoľvek iný vysvetlil pohyblivý mrak meniaci tvar a produkujúci "ústa", ktorými doslova masívne a s neskrývanou drzosťou opľul nič netušiaceho učiteľa, to ostáva otvorené interpretácii. Vzhľadom na to, že svedkom bol vedecky vzdelaný človek, ktorý týmto príbehom určite nemal čo získať (práve naopak) sa však javí, že D'Ercole si tento incident nevymyslel. Živý tvor, prízračná bytosť, alebo čosi, čo ani nevieme definovať, čímkoľvek bola oblačná vec, ktorú D'Ercole toho dňa pozoroval, to už zrejme ostane navždy záhadou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára