Scenéria mohutných sklenených mrakodrapov Hong Kongu môže na prvý pohľad vyzerať ako každá iná moderná metropola. V nenápadnejších častiach mesta sa však skrýva nejedna miestna legenda, a jednou z najznámejších je aj dom s názvom Terasa Nam Koo. Podľa historiek už v tomto dome umrelo nespočetne veľa ľudí, čím si dokonca vyslúžil prívlastok „najstrašidelnejší dom Hong Kongu“.
Nam Koo bol vybudovaný v roku 1921 a jeho pôvodným majiteľom bol zámožný obchodník s politickými vplyvmi To Čun-man, ktorý sa tam nasťahoval so svojou rodinou. Rodina v dome žila pokojným životom asi 20 rokov, až kým neprišiel rok 1941, kedy japonská armáda porazila britské sily a obsadila Hong Kong. Keďže bol Čun-man v tej dobe v meste známou osobou, japonskí dôstojníci sa jeho dom rozhodli využiť ako ich osobnú základňu, a tak bola rodina nútená z domu odísť.
V skutočnosti však japonskí dôstojníci dom začali využívať nie ako ich pracovňu, ale nevestinec pre ostatných vojakov prebývajúcich v tej dobe v meste. Príbeh potom hovorí, že Čun-man konfrontoval Japoncov s tým, že nie je spokojný, na aké účely využili ich dom. Miesto porozumenia však údajne prišlo na rad násilie, keď vojaci miesto odpovede obchodníka dobili na smrť, a následne znásilnili a zavraždili aj jeho manželku. Počas zvyšných 4 rokov, kedy dom do konca vojny slúžil Japoncom, sa z neho vraj stalo prekliate miesto.
Ako to už býva, mnoho podobných chátrajúcich domov začne po čase priťahovať rôznych zvedavcov, mestských prieskumníkov či lovcov duchov. V tomto prípade si však mnoho z nich podľa legiend dom vybralo preto, aby tam ukončili svoj život. Dodnes sa o ňom totiž hovorí, že ide o miesto, kde ľudia „miznú“ a kde sú nachádzané telá samovrahov. Jedným podľa všetkého potvrdeným prípadom zmiznutia je príbeh o skupinke dievčat, ktoré sa raz v noci roku 2003 do domu vydali, aby vyvolávali duchov pomocou Oujia dosky.
Zdalo sa, že dievčatá proste chceli zažiť trocha adrenalínu a seansu nebrali vážne, až kým jedno z nich nedostalo akýsi záchvat a nezačalo zvracať. Keď sa trocha spamätalo, zvyšok skupinky už utekal von z domu. Spomínané dievča však ostalo stáť na schodoch, ako keby nemohlo odísť. Keď sa k nej jej kamarátky priblížili, počuli vraj z druhého poschodia mužský hlas, ako na nich volá, na čo spanikárili. Na miesto bola teda privolaná polícia, no keď strážnici chceli dievča schytiť, zaútočilo na nich nevídanou silou. Traja policajti ju nakoniec naložili do auta, po čom bola odvezená do psychiatrickej liečebne.
Po istej dobe na liečení ju jej matka chcela navštíviť, avšak na jej posteli bol už len odkaz „choď späť“. Matka však netušila, kde jej dcéra odišla alebo kde sa mala vrátiť. Médiá sa tomuto prípadu od začiatku špecificky venovali, a keď sa zistilo, že dievča kdesi zmizlo, spôsobilo to ďalšiu senzáciu. Podľa správ sa však už toto dievča nikdy nenašlo a jej miesto pobytu, ak je ešte nažive, ostáva neznáme. Na druhej strane, ako inak, je tu však ešte príbeh číslo dva. Druhá alternatívna verzia spomína, že v liečebni skončili po noci strávenej v dome 3 dievčatá zo skupinky, no žiadna z nich v skutočnosti nezmizla.
Miestni dodnes sporadicky tvrdia, že sa v dome a jeho okolí stretávajú s neznámymi javmi. Niektorí opisujú plamene, ktoré sa v dome objavujú, aj keď tie môžu skôr pochádzať od tulákov, ktorí sa tam na noc usídľujú. Hlásenia o duchoch prostitútiek a ich výkrikoch a stonoch medzi múrmi domu sú tiež populárnym mýtom. V súčasnosti budovu vlastní firma Hopewell Holdings, ktorá však nakoniec miesto nechala na pokoji ako historickú lokalitu. Niektorí okoloidúci či noční strážnici však stále hlásia tmavú postavu muža, ktorá sa zakráda tieňmi domu, a taktiež hlas, ktorý ich z útrob nabáda, aby vkročili dnu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára